História levíka na hrudi: Trocha toho TATARÁČIKY

Už dlhšie než dvadsaťjeden rokov trvá histórie samostatnej českej reprezentácie. Počas nich sa v pozícii hlavného trénera vystriedalo hneď deväť mužov – o každom z nich bonus na Euro spracoval netradičný takticko-analytický komentár, ktorý sa skladá z kratšej všeobecnej časti a dlhším taktickom pojednanie o vybranom zápase.

Keď si predchádzajúce lodivod Petr Rada otvoril e-mailovú schránku a prečítal si, že v reprezentácii končí, vedenie zväzu muselo bezodkladne riešiť, kým neúspešného kouča nahradí. Nový Karel Brückner sa hľadá naozaj veľmi ťažko, preto mal byť (staro) novým šéfom legendárny Dušan Uhrin. Vedenie zväzu však nakoniec ukázalo na niekdajšieho trénera Teplíc, Sparty alebo Českých Budějovíc.Trénera sa vskutku svojráznym štýlom…

František Straka

Tataráček, olejček, srdiečko. “Manželka mi hovorí kolouškovi alebo králiky, ja jej hovorím bobičky, tie moje zlatíčko.” Niet najmenších pochýb, že vo Františkovi Strakovi mala futbalová reprezentácia toho najromantickejšieho a nejexcentričtějšího trénera vo svojich samostatných dejinách. “Franz” nakoniec odkoučoval jediný priateľský zápas, napriek tomu po sebe zanechal zaujímavý odkaz.

Viac ako trénerskými schopnosťami a skúsenosťami je Straka medzi futbalovú verejnosťou známy pre svoj temperament a záľubu v netradičných jedlách.


Pravidelne pije olivový olej s cesnakom a octom. Za pôsobenia v Sparte zase svojich hráčov pred derby so Slaviou motivoval TATARÁČIKY servírovaným v tvare päťcípej hviezdy.Svoje hráča vždy dokázal poblázniť. Takticky však príliš zdatný nie je, aj preto často svoje pôsobenie musel ukončiť skôr, než by si sám predstavoval.

Jeho angažmán v reprezentácii nakoniec trvalo presne jeden priateľský zápas proti Malte, po ktorom už mu vedenie zväzu neponúklo nový kontrakt. A tak z neho urobilo najkratšiu dobu slúžiaceho trénera v slovenskej histórii.

Straka poňal nomináciu na Maltu po svojom. Z jeho kádra by sa dala poskladať kompletnú jedenástka absolútnych reprezentačných zelenáčov. Mladá krv, hlad po úspechu – to mali byť najväčšie devízy tímu, s ktorým Česko vyrukovalo.Výberu, z ktorého hneď sedmička futbalistov nikdy nenastúpila v súťažnom zápase národného tímu.

Taktický rozbor: Česko – Malta 1: 0 (5. jún, 2009)

< p> obrázok
Základná zostava českej reprezentácie v zápase proti Malte.

František Straka povolal do priateľského zápasu hneď jedenásť nováčikov, sedem z nich nasadil dokonca do základnej zostavy. Svoju hru chcel založiť na krídelných priestoroch, kde zistil najväčší slabiny súperovho tímu.V systéme 4-4-2 postavil od prvej minúty na kraja ihrisko obranca Romana Hubníka s Michalom Kadlecom, pred ktorými sa pohybovali Martin Fillo a Jaroslav Černý.

Treba podotknúť, že sa o útočné akcie po stranách v prvom polčase starali prakticky výhradne len dva spomenutí zadáci; predovšetkým Hubník operoval na celej lajne a patril k najnebezpečnejším futbalistom českej reprezentácie. Fillo a Čierny sa naopak pri väčšine ofenzívnych výpadov sťahovali doprostred ihrisko, kde zbytočne zhustili už tak obsadené priestory. Malťania totiž väčšinu času bránili v deviatich hráčoch a stred poľa mali dobre zaistený.

Akú pozornosť dával Hubník smerom do útoku, o to menej sa chvíľami venoval bránenie.Na pravej strane občas chýbal, pri jednom centre Malty pôsobil až ľahostajne. Napriek tomu si pripísal niekoľko pozitívnych momentov aj pri odoberaní lôpt a spolu s Necid bol najlepším hráčom zápasu.

Okrem silných krajov ihriska dával Straka dôraz aj na veľa vysoký a aktívny presink. Hlavne v prvej polhodine zápasu, keď boli ešte Česi plní síl a odhodlania, nemali hráči Malty k dispozícii vôbec žiadny priestor. Defenzívny blok sa pohyboval vysoko, hráči napádali na celej dĺžke ihriska. Zapojili sa aj útočníci, vďaka čomu nemal súper pokoj ani pri vlastnej šestnástky.

V závere polčasu už tím od divokého atakovanie upustil. Po zmene strán a niekoľkých striedaniach však český tím v tejto disciplíne opäť dominoval.Ihneď po strate lopty sa Strakovi zverenci rýchlo skonsolidovali a často ho ihneď vybojovali späť. Pokiaľ si Malta vytvorila nejakú šancu, bolo to spravidla po individuálnom zaváhanie niektorého z Čechov.

Dôležitú úlohu zohrala po prestávke práve striedanie. Ľavá strana v zložení Širl – Pudil fungovala o poznanie lepšie ako zloženie v prvom dejstve – hlavne Daniel Pudil bol aktívny.Aj Dávid Limberský pôsobil na pravom kraji záložnej rady lepším dojmom než jeho predchodca. Česi ani napriek tomu neboli v ofenzíve príliš nebezpeční – pri útočení je predsa len súhra dôležitejšie ako pri posunoch za loptou na kopačkách súpera.

V druhom polčase Česko hrozilo najčastejšie centrovanými lopte, o ktoré sa starali predovšetkým vyššie spomenutí krídelníka futbalisti . Práve po centri Limberského a hlavičke Hubníka strelil Tomáš Necid trinásť minút pred koncom jediný gól zápasu.